Bola dnes vecer mojim spolocnikom.
Po tom, ako som konzultovala Shakespeara s celou studijnou skupinou, citajucou presne 4 (slovom styri ) kusy ludkov, zahryzla som sa do jeho "velkej tragedie" Romeo a Julia, z celej sily. Zacala som asi tak o pol siestej vecer. Do siedmej som sa bezradne trapila a utapala. Najprv som nejako zo zaciatku pisala mnozstvo konin, aby som potom inteligentne presla na jeho zivotopis, tvorbu a alzbetinske divadlo.
Akonahle som sa vsak opat zasekla (tentokrat z cisto prozaickeho dovodu- hlad je hlad a ked mam v zaludku prazdno, mam pocit, ze mam prazdno aj v hlave:) ), po doplneni energie som sa zamyslela, preco mi to vlastne dnes ide ako v lete na sankach. Zvycajne nemam problem s esejou, bars aj na tri strany z fleku. AHAAA, cink a ziarovcicka nad hlavu! Ved mam v celom dome ticho ako v hrobe. To chce nieco, co ma nebude vyrusovat, ale zaroven sa to bude dat vnimat v pozadi, dostatocne vyrazne a zaroven jemne.
Po prehrabani vsetkych CD na okennej parapete mi zrak padol prave na vyberovku Sinatra-My way (the best of frank). Pisanie pokracovalo jedna radost. Skoncila som asi pred 10 minutkami, vycerpana zizanim na obrazovku ale s pocitm zadostiucinenia. CD sa mi opakovalo neviem kolkokrat. Zatial to vsak bola najprijemnejsia hudba pri pisani:). Nepocitam soundtrack z Amelie:).
Dakujem, drahy Frankie!
I did it my way...:)
Komentáre