ked ma zamestnanie v inej krajine a rodinu a priatelov v druhej. Zoberme si ako priklad osobu povolanu-mna:).
Na Vianoce som prisla domov, na akesi prazdniny. V podstate dost dlhe prazdniny- skoro tri tyzdne. Nespominajuc, ze som stravila cosi vyse tyzdna po uradoch, kedze slovenske urady nefunguju po internete a kedze podla zasady:Vyplnte tento papier a 10 dalsich,kym sa dostanete dalej, sa riadia vsetci. Nezaskocilo ma spravanie uradnicok, len som tak nejak v skryte duse dufala, ze sa nieco zmenilo. Z UK som zvyknuta, ze osobny poradcovia vas kdekolvek vybavia co najrychlejsie a snazia sa zbavit nose ludi.Na SVK to vyzera, akoby sa vsetci nekonecne vyzivali v tom, ze ludia nadavaju a su nervozni. Co uz...
Co nedohnali urady, dorazili zamestnanci v pizerkach, restauraciach alebo kdekolvek kde sa ludia stretavaju s ludmi. Pracovnickam za postovymi prepazkami patri VELKA POCHVALA. Asi trikrat som bola nutena ist na postu, nenavidena to institucia, a zakazdym to bolo prijemne prekvapenie:). Napriek tomu,ze to bolo predvianocne hekticke obdobie, panie a slecny boli usmiate a velmi velmi napomocne. Velka vdaka.
Ale co ma zaskocilo najviac bolo, ze moji priatelia sa zdali uplne inymi. Akoby ich niekto vymenil za kompletne inych ludi, ktori o mne len podozrivo vela vedia z nejakych tajnych statnych zdrojov. S obrovskou radostou som sa isla stretnut s kazdym z nich; aby som potom zistila,ze sa chovaju zvlastne. Cokolvek, co hovorili bolo hovorene so specialnym ohladom. Stylom:ty si tu nebola, takze nevies, ale zasvatim ta do toho len ciastocne, aby si si nemyslela, ze si uplne mimo. Podotykam, stale som bola mimo. Tentokrat to bolo spolocensky mimo- teoreticky som vedela, ze sa nieco odohralo, s niekym a nejako. Ale konkretne veci mi zostali utajene. Stale som chodila s nimi von, ale necitila som sa s nimi doma:(. Ako to skoncilo? Mnou, majucou dlllhy monolog na temu: JA som stale JA, tak prestante blaznit a bavte sa so mnou ako predtym, s kazdym, kto bol ochotny pocuvat a komunikovat.
Moja rodina je podpora,ktora tu bude nastastie vzdy. Zistila som,ze aj ked je moja vlastna sestra sibnuty teenager:) este stale je to moja sestra. Clovek, s ktorym niekedy nepohnem pre jeho zatatost, inokedy ma rozosmeje do nepricetna svojimi vycinmi, alebo rozplace svojou nepristupnostou. Ale vzdy je to clovek, ktory rozumie mojej dusi a nenecha ma spadnut.
Zostava mi len mala otazka: Co ked som sa zmenila ja?
Co ked som ja ten divny mimozemstan, prichadzajuci odinakial , nerozumejuci "normalnemu" svetu? Co ak uz nikdy nebudem patrit do "mojho" rodneho sveta? Ostanem sama? Ostanem Divny Individualista?
Vlastne to bolo viac otazok:).
A musim na ne hladat odpovede. Pravda je tam vonku...HEHEHEHE!!!
:o)
Komentáre
zmenila si pohlad
*the truth is out there
mozno sm sa zmenil ja a aj oni... lenze kazdy z nas inym smerom :)) hehe, bude to ai tym
moja papulka
zivot ide dale....
to zoll
*hej
..
Ak sa toto neste niekomu citat, tak do jednej vety: Ludia sa menia neprestajne, no akonahle tie ich zmeny nezaznamenavas pravidelne, je to naraz jedna obrovska zmena.
ku vsetkym
@certica: nejako som myslela, ze ked si budeme casto pisat, tak tie zmeny tak nejak zachytim, svojim sposobom budem na nich ucastna. Spociatku to aj tak trochu fungovalo...Lenze nanestastie ludia su prenesmierne pohodlni a niekedy mozno ani nemaju cas. Preto emaily zacali byt coraz zriedkavejsie. Dospelo to do stadia, v decembri, ked som sa vracala domov a v mojej emailovej schranke sa v priebehu troch tyzdnov nezjavil jediny novy email. Neratam tie od rodiny- sestra je neunavna spisovatelka.
Takze po nasom opatovnom stretnuti to bolo len horsie:(((.
Tvrdia, ze ja som si to sposobila sama- mala som zostat na SVK a bolo by mi lepsie. Lenze ZIVOT JE NA ZITIE- NIE NA PREZIVANIE. Takze som sa s nim rozhodla urobit prave toto.