tweety

    Kolkokrat ste si v dennodennom prezivani povedali tuto vetu? Ja som si ju len tak zmyslela, ked som dnes pozerala na nadherne saty.

Boli skutocne krasne a nemohla som odolat, tak som si ich vyskusala. Aby bol dojem uplny, obula som si k nim ladiace topanky a vybrala si z prilahleho vesiaka kabelku. Ako som sa vynorila zo skuobnych kabiniek a uvidela sa v zrkadle, zatajila som dych- boli skutocne krasne! Vyzvrtala som sa a potom si pozrela cenovku, ktora ako maly chvostik, povievala okolo mna.

Kusok papiera, pripomienka reality. Okamzite ma stiahol na zem. Nemozem si ich kupit! Su prilis prilis prilis premrstenej ceny. Spolu s topankami a kabelkou by sa moj outfit vysplhal na zavratnych £141! DOOOST vela:(.

Hm....

Keby som tak mohla byt natolko bohata, ze by som bez mihnutia oka vytiahla platinovu VISA kartu a kupila si, po com by mi dusa zapistala.

Topanky- okolo vykladov prechadzam s tuziacimi ocami. Obcas sa odhodlam a vstupim do luxusneho obchodu a len tak, bez zavazkov, si ich vyskusam.

Saty- tie vzory! Tie farby! Tie strihy!

Kabelky- kapitolka sama o sebe. Ako typicka zena, ku kabelkam ma taha neviditelny navijak:).

.....a vela vela ineho.

Lenze otazka je polozena inak- bola by som skutocne stastna, keby som bola bohata? Keby som si mohla "vsetko dovolit"?  Keby som vedela, ze tu nie je nic, na co musim trpezlivo setrit, k comu mozem aspirovat, cim sa mozem motivovat?

Je to neuveritelny pocit, ked odkladam kazdu "volnu" £, aby som si mohla kupit to, co mi zrovna uputalo dusicku. Dlho som prahla po kvalitnych a pohodlnych kozennych topankach, ktore vyzeraju elegantne, ale sucasne v nich budem schopna aj chodit. Ten pocit, ked som ich objavila v obchode, vyskusala si ich na bose chodidlo a urobila prve kroky, bol na nezaplatenie. Sedeli perfektne! Boli pohodlne! A, samozrejme, neboli lacne. Avsak bola som na seba hrda, ze ich mozem mat. S malymi vycitkami svedomia, ze som sa vynimocne rozmaznala, ale ved nohy ma budu nosit cely zvysok zivota a nekupujem si take topanky denne:).

Keby som bola "celebrita", tento pocit si nikdy neuzijem. Bezodne bankove konto. Akekolvek excesy a vyciny su ospravedlnene, zahladene sekmi alebo ligotavymi uplatkami. VSETKO na svete sa da- za peniaze vzdy.

Zo zaciatku by som sa urcite opajala tymto pocitom- vsetko, VSETKO by bolo na dosah ruky. Avsak tito ludia su vo svojej podstate velmi nestastni. Nemaju sa na co tesit. Prazdnota. Stracaju ovela viac, ako bohatstvom ziskali. Nevedia, ci su ich priatelia ich skutocni priatelia alebo ich len vyuzivaju a hraju "priatelov". Niekde v hlbke ich duse stale striehne ten hlodajuci pocit- co ked toto vsetko stratim? Ako potom prezijem?

Niektore to riesia obratenim sa k charite- angazuju sa v charitativnej praci pre chudobnych sveta, pre ludi v rozvojovych krajinach a podobne. Chvalitebne. Avsak niekedy prave tu mozeme pozorovat povrchnosti. Vtedy ide vsetka chvala bokom a zostava len trpky pocit. Co vlastne maju??? Pozornost verejnosti- stratu sukromia. Obdiv ludi- stratu sebaucty. Nehynucu slavu- vnutornu prazdnotu.

Ako zena, zarabajuca v inej krajine, akekovlek peniaze su po prepocte na slovenske koruny "strasne prachy".  Automaticky sa odo mna ocakava, ze po navrate na Slovensko bude zo mna prinajmensom milionarka alebo nieco podobne. Toto mi prekaza na slovenskej povahe- ludia sa neposudzuju podla toho, aki su, ale podla ich bankoveho konta, znackovosti ich siat alebo blystavosti ich sperkov. Mozem mat tenisky K-Swiss a nemusim byt snob. Su pohodlne a nezoderu sa tak rychlo ako cinanky. Preto ich mam. To este neznamena, ze teraz budem nadradena nad svet, pretoze JA mam znacku. Tak to nechodi. Avsak Anglicko je v tomto ine. Ludia peniaze nielen zarabaju, ale si ich aj uzivaju. Je rozumne skreckovat a nieco si aj odlozit. Podriadovat zivot odkladaniu je sialene. Podriadovat zivot utracaniu je este viac.

Co je zlata stredna cesta? Balans:). Nielen co sa penazi tyka. Balans medzi poziadavkami, narokmi, cielmi, excesmi:), stravovanim... v zivote.

V ramci daneho balansu si idem zahryznut jablko:).