Pisem sem temer mesiac a dnes rano mi tak napadlo, ze som v podstate neznama:).
Chich, neznama, mozno niektorim az prilis, ale ti asi blogy necitaju. VELMI som ocenila prilezitost pisat a davat "do placu" svoje kusky myslienok. Viem, ze nie som rodena spisovatelka, ale obcas nemam na veci rovnaky pohlad a prave preto si o tom rada napisem kratku poznamku alebo odstavec. A taktiez je pre mna jednoduchsie pisat ako sa rozculit do biela slovne na niekoho. Takze sa da povedat, blogovanie moze byt aj urcita forma terapie.
Momentalne som v Anglicku ako aupairka, a kontakt so Slovenskom a slovencinou je pre mna ohromne dolezity. Citat po anglicky a pocuvat anglictinu a zit v anglictine je sice OK (okej:)), ale slovencina je predsa len moj matersky jazyk a ten kusok krajiny s horami a spustou dobrych ludi je "moja rodna zem":). Tolko kusok sentimentu.
Hm, co planujem dalej? Vyhnut sa depresiam z pocasia, ktore sa mi vidi, ze je v Anglicku po cely rok rovnake- a to zamracene, s dazdom a teplotami okolo 7 stupnov celzia. Najst zopar ludi, s ktorymi sa budem moct ucit- kedze moj uz spomenuty ucitel anglictiny je nemozny. Precestovat co najviac. Pousilovat sa zverejnit fotky na dalsej vystave. :)
Az odlucenim od sveta, ktory som tak dokonal poznala som si zacala uvedomovat, ako malo poznam samu seba. Zacala som zistovat, kde su moje hranice (este som ich nenasla:) ), co vsetko dokazem, ako som na tom s pochopenim pre ine kultury a narody. Fantasticka vec. Odporucujem ako vyvojovy prostriedok, cestovat do cudziny:). A uvedomila som si cenu priatelstva. Ze priatelstvo nie je to, co sa viaze na jednu krajinu alebo jedno spolocenstvo ludi. Priatelia su ludia, ktori nam nezostavaju v spomienkach, priatelia zostavaju v srdci.
Zaverom este kratko- dakujem KAZDEMU, kto mi doteraz napisal komentare a poznamky k mojej tvorbe. Vela to pre mna znamena:).
Tymto clanockom pozdravujem vsetkych bloggerov (starych ci novych) ktori ma prijali medzi seba a trpezlivo citaju moje myslienkove pochody:).
Komentáre
a u nas