tweety

Vážení všetci okoloidúci i pravidelne nazerajúci !

Keďže mi neuniklo, ako sa to tu rozbúrilo, pridám svoju trošku do mlyna (možno olej do ohňa? ktohovie :) )

Tém je veľa, bitka zdá sa jedna: o popularitu, čítanosť, všímanosť... Nazvime si to ako chceme, zdá sa, že na blogu už všetkým zdravý rozum dochádza.  O čom točím? Linki napíše článok, v ktorom si ako slobodný chrobák na slobodnej lúke vyleje, čo ju práve v hlave omína. O tom to asi je, pomyslím si. Trošku ma zarazí, ako si to diskutujúci páni vezmú k srdcu a zostanem nadobro ako obarená, keď vidím konečné dôsledky.

Ad. Hogo

Nikto ho tu nestavia na piedestál. Nemám pocit, že by sa tu vyskytol "fanklub" alebo nejaká podobná inštitúcia. Holt, Hogovi keď sa zadarí dobrý článok, tak sa zadarí. Ako každému z nás. Nemyslím si, že návštevnosť alebo počet komentárov pod článkom by mala slúžiť ako meradlo úspechu. Nepíšem články pre to, aby boli úspešné. Samozrejme, poteší ma, ak to čitatelia okomentujú, prípadne zanechajú odkaz, prípadne sa rozpúta diskusia. Ale môj "real" život, mimo tohoto umelo-vytvoreného na nete, sa nezrúti, ak si nenájdem ani jedno. Neupadnem do hlbokých depresií a myšlienok na koniec len preto, že niekto moje názory roznosí na prach svetský a zosmiešni ma. Je to len internet. Je to IBA médium. Médium, ktoré sa dá vypnúť a užívať si svet, ktorý je ďaleko rozmanitejší a v mnohých prípadoch aj zaujímavejší. Kde je ten boj skutočný, urážky bolia a krv je teplá a červená.

Ad. hity a vychytávky

Hity??? Na blogu?? A čo taký Maxim E. Matkin? V čase existencie internetového časopisu InZine bol z neho veľký hit. Tiež začínal ako písačky zdanlivého egocentricky orientovaného spoločenského extroverta. Čitatelia si jeho príbehy prečítali, niektorí zabudli, niektorí vytvorili pomaly "kult" alebo na inom mieste spomínaný "piedestál". Avšak myšlienky zostali. Boli pretavené do knižnej podoby, preložené do iného jazyka (myslím, že konkrétne do češtiny, ale to si musím overiť). Hit utíchol. Prišli iné a ďaľšie. Teraz Matkin opäť píše. Nastalo opätovné vzplanutie? Posúďťe sami.

Kecanie a posedenie blogeriek mi nepríde ako hitík a vychytávka. Je to len pokus o niečo odlišné. O spoluprácu, pochopenie, komunikácia, dialóg. O tom to asi, celý teno neuveriteľný život jednotlivca, je. Alebo nie? Som jednou z blogeriek, ktoré sa na tejto komunikácii podieľajú a ochotne zodpoviem prípadné otázky (počínajúc tou základnou PREČO? :) ) Linki to nazvala vychytávkou. Čo jej však nezabránilo, aby na ňu klikla a aspoň očkom nazrela. Ako viem? Ak by neklikla, len z názvu by sa veľa nedozvedela :)

a kedže týmto priamo prechádzam na ad. Názvy a upútavky.

Článočky, ktoré som mala okomentované viac ako jednou poznámočkou mali paradoxne celkom obyčajné názvy. Neviem, ako sa robia upútavky a k vlastnému dizajnu stránky sa dostanem asi až keď vyrastiem (alebo budem mať viac času- voľného času, nie obetovaného spánku :) ). Takže v tomto som zelenáč. Poučte ma, ó vzdelaní (žiadny sarkazmus, možno ľahulinká irónia v mojom tóne, nulapercentný úmysel niekoho zraniť alebo uraziť)!

Ad. Linki

Nezožer ma, krásavica, za to, čo tu teraz poviem. Píšeš o sebe, že nie si zástankyňou mainstreamu a podvedome odmietaš všetko konvenčné. Napriek tomu si zaznamenávaš blog, niekedy až v podobe nápade pripomínajúcej denníček. Nie je to mainstream? Nie je to TO, čo tu robí poriadna tretina ľudí? V poriadku, nenútim Ťa mať alebo nemať niekoho rada, uznávať, ponižovať alebo vyvyšovať niekoho. Ale na to, aby bol človek kompletne 'off mainstream' by musel poprieť svoju prirodzenú ľudskú túžbu aby ho niekto uznal, pochopil, mal rád. Nie je to v ľudských silách kompletne sa odosobniť a osvojiť si prístup " I don´t give a shit". :p

Takže sa už konečne prepracovávam ku koncu tejto dĺžky písmenok.

Vážené dámy, vážení páni! Treba si osvojiť prístup "keď nejde o život (vo význame ten REÁLNY) ide o psí výkal". Uvedomme si, že systémy ako blog sú založené na vzájomnej tolerancii a komunikácii. A hlavná otázka večera : čo z toho vôbec vzíde, aká satisfakcia alebo (položme to v rovinách súčasnosti) finančná transkacia? Vidíte, kam mierim?