tweety

nie je to take tazke...

Vyhryzam susene ovocie (mix hrozienok, pomarancovej kory, cucoriedok a trniek), premyslam o tom, ze keby niekto zratal spotrebu danej maskrty u mna za uplynuly tyzden, prisiel by k zaveru, ze som asi zavisla:). Skor nie, ako ano. Susene ovocie sa najlepsie vyhryza, ked citam knihy, pisem emaily alebo blog alebo triedim fotky. Na menej poeticke cinnosti sa hodi ovocie "zive"- toho mame v dome za uplynulu dobu tiez zaujimvao vysoku spotrebu.

Hrusky, to je to, co ide najlepsie na odbyt. Milujem hrusky a tuto moju lasku odchytili aj deti. Ale vyberame si- ked su tieto banate ovocne kralovne kupene v prvy den, su este tvrde a chrumave. Vtedy je ich najlepsie nakrajat na platky a trosku opiect na cukre- mnam. Ked pomaly dozrievaju, uvolnuje sa ich prirodzena vona a nadherna zeleno-zlatista farba. Vrchol labuznictva nastava na treti-stvrty den, kedy je hruska makka a poddajna. To je oslava celej tej podmanivej, lahunkej chute.

Je "moja" cast vecera. Vsade tichucko, mravce sa pomaly presuvaju z kuchyne do pracovne. Nastahovali sa v nedelu vecer, ale uz som im nachystala (p)otravu. Obcas po poschodi predupotaju male nohy, ako sa na poslednu chvilu deti snazia umyt si zuby alebo len tak pobehat.  Pod oknami skrabocu vevericky. Pevne verim, ze s prichodom jari ich bude coraz viac a viac, neviem ako ich budem zvladat.   

Hlavou mi prejde ten uzasny pocit. Dnes som totiz pocitila vanok vo vlasoch. Nie vietor- vanok. Otocila som sa mu tvarou a zatvorila som oci. Pomaly prechadzal svojimi laskavymi prstami po obrysoch mojich lic, pobozkal ma na viecka a zmizol rovnako rychlo ako sa objavil. Predsa vsak zanechal v mojej dusi usmev. Obycajny maly vetrik...

Hrozienka sa minaju:) riadky sa naplnaju... Jar ( ktorej teraz asi pisu vsetci:) ) prichadza? Neuverim, kym nebude stabilne pocasie, bez dazda a depresivneho krupobitia, so slnecnymi kupelmi a rozvinutostou farieb.

Uz sa velmi tesim...