tweety

    Zaradila som sa medzi tazko pracujucu vacsinu s volnom, ktore pripada ako prazdniny. Vcerajsi den bol fyzicky narocnejsi, az do takej miery, ze dnes rano som mala problem prejst do kupelne.

Vysvetlenie pre nechapavych: mali sme v nemenovanom obchodiku delivery a to znamenalo preniest obsah 8 klietok a styroch paliet hore schodmi a po dvoch skladovacich priestoroch. Strategicky porozmiestnovat zmesku odevov, vybavenia do domacnosti a tzv.wackies do skladu velkeho i maleho tak, aby sa v tom aj nemtavy (chichichi:) ) vedel orientovat. Dane schody som si prebehla, metaforicky povedane, asi osemstoosemdesiatosem krat.

Do toho vsetkeho vtipna interakcia so Sefom (" Would you like something to drink? No, thank you, I’ve got a box of exfoliating gloves here." Na tomto som sa smiala asi polhodiny), neprijemnejsia so zakaznickou ocakavajucou zazraky na pockanie a nemozne do troch dni a uplne nenavideniahodna s kartonovymi krabicami, na ktorych som si dorezala ruky.

Zhrnute a dvakrat podciarknute- vecer o osmej som toho mala akurat tak plne zuby. Zavreli sme obchodik, Sef s kolegynkou Tanecnicou sa odobrali jednym smerom, ja presne opacnym. Nastastie pre mna, bolo cely den prijemne teplo- nezamrzla som v zabkach a sukni+ premyslene tricko bez chrbtoveho dielu. Z-nohy-na-nohu tempom som 30 minutiek sla domov. Nocne St Albans ma nieco do seba. V Horne hrala prijemna rockova hudba, nakukla som a zistila, ze nemale skupinky tvoria Cesi+Slovaci+Poliaci (a potom, ze Anglicko, ts ts ts...:) ). Pod mostom premavali vlaky- ako vysvietene husenice tryskovo sa plaziac petrolejovo modrou krajinou.

Hatfield Road je zmesou farebnych svetiel, aromatickych voni a exotickych zvukov- nocna hodina praje indickym, pakistanskym a inym aziatskym obchodnikom. Netusila som, kolko toho z ovocia a zeleniny nepoznam- to co je vylozene v krabiciach pred obchodikmi sa kvalifikuje ako prislusnici danych tried. Najznamejsie mi bolo mango, ananas alebo sladky zemiak. To ostatne je krasne a zaroven tajomne.

 Zistujuc, ze kluce zostali na stoliku zvonim Tigrikovi, ktory vykukne z okna, obleceny do kucharskej zastery; mu nesmierne pristane.Uz na schodoch citim, ze nieco dobre niekto varil. Moja radost sa znasobi a chutove pohariky zaplesaju nadsenim, ked otvorim dvere do nasho bytiku. Ten niekto bol Tigrik a varil Wensleydale polievku. Fantastickeeee! Kusky syra plavaju v rajcinovo-mrkvovej pastve pre oci i jazyk.

Ulozena som do postielky v perfekte upratanej izbe- holt, muz v domacnosti sa cinil.

Aka som len rada, ze mame obaja ten den volna. Tigrikov bol vcera, dnes opat maka a ja sa snazim zmysluplne vyuzit tie jednodnove prazdniny. Pustim si Sade, opomeniem vonku padajuci dazd a dam sa do emailov, prania, administrativy...