tweety

    u mna vsak celkom bezny jav. Ked mam den nabity udalostami, zazitkami alebo niecim prevratnym, zaspat sa mi neda. Som velmi unavena, skutocne chcem spat, ale spanok je vzdialeny ako medvede na Severnom pole.

Dnesok bol skvely- svietilo slniecko, co je na ostrovne pocasie nieco nevyslovne prijemne. Bolo temer 23 stupnov celziovej stupnice, co len pridavalo na nalade a odhodlani ist von za kazdu cenu. Vymyslela som si trapnu zamienku (nakup ziaroviek do lustrov) a uz ma nebolo. Domaca sa este potesila, aka som len starostliva, ze pre ziarovky sa mi netazi odslapat si 50 minut do mesta. Nuz, netazi!

Pretoze okrem ziaroviek mi uz tyzden chodia po rozume jedny sandalky. Aj dnes- s rozdielom, ze som si ich aj vyskusala a temer zaplatila. Lenze potom som si uvedomila, ze mat dvojo skoro totoznych bielych "vedges" asi bude somarina. I ked biela je farba leta a za "vedges" sa vsetci pozabijaju. Nie je vsak dovod, mat ich dvojmo.Namiesto toho som sa stala hrdou majitelkou vrazednych, krklamajucich siat. Ake su to? Nuz take, ze ked si ich obleciem, tipujem, ze sposobim nejedno pootocenie a vrazedny pohlad od zien. A "vytahovy" pohlad od muzov.

Nechvalim sa. Tesim sa, ze mi saty sadli, tesim sa, ako ich budem nosit, tesim sa, ako Morskemu Tigrikovi oci vypadnu, ked ma v nich uvidi. Je to prosta radost z novej veci, jednoducha ako len moze byt. Nic viac.

Plynule by som presla k zahrade- kvitne nam v nej asi tridsat druhov rastlinstva a zvieratstva. Chichi, teraz som to trosku prehnala, vevericky nekvitnu. Je to vsak naaadherna zahrada, s odkvitajucim orogvanom, kvitnucimi divymi makmi a margaretkami a ibismi a jasminom a krickovymi ruzami a este inymi kvetmi,ktorych nazvy ani nepoznam. Vyzera to dokopy ako obraz od Matissa, ktory sa bol opit s Picassom. Taky usporiadany chaos. Zahradnici sa dnes stazovali, ze vsetko to kvitne v nespravnom poradi, ze to ma kvitnut inak. Ja sa nestazujem, a myslim, ze aj kvetom to je srdecne jedno:).

Koncim v posteli- ako zvycajne. Mozno to bude prave postelou, ktora je mojim dovodom nespavosti. Mozno je prilis pohodlna, prilis velka, prilis prijemna. Mala by som byt neskonale vdacna, ze vobec nejaku postel mam. Co by za to deti v Kambodzi dali??? Z toho celeho mi vychadza jediny zaver- vymyslam. Preto odchadzam do rise snov, vazeni a mili. A myslim to skutocne a naozaj:).