tweety

Najmensia zmienka o vstupe do vonkajsieho sveta ma znechucuje. Je tam zima a prsi a v meste su zastupy ludi nakupujucich rychlo a zbesilo vianocne darceky.

Mozno by som sa mohla nejako pozitivne motivovat- predstavit si slnko nad oblakmi, sviezi jarny vanok, vonu cerstvo pokosenej travy... Tak to by slo. Uz len tu predstavu umocnit natolko, aby mi vydrzala dve hodiny v centre. Tento zeleny svetrik to spravi. A este moja oblubena vona. Ked pridam k tomu nausnice od sestry, ktore jemne cinkaju pri kazdom pohybe hlavy... a oblubene naramky. Pre istotu prihodim do tasky MP3 player so "zachrannymi" pesnickami. Vsetko moze zlyhat, ale kedykolvek pocujem Blower’s Daughter od Damiena Ricea, je mi hned lepsie. Co mi este chyba? Penizky- bude potrebne kupit nahradne ziarovky do lustra.

Autobusova spolocnost ma neprijemne sokla zvysenim cestovneho- temer o celu libru! Co uz, peso by som do mesta isla hodinu. Avsak spolucestujuci su fajn- rovnako pobureni ako ja a tak v druznom rozhovore stravime cestu do centra. Nepovedala by som, ze si neznami ludia sadnu do noty tak fajn. Zvysovanie cestovneho je asi univerzalny spojovatel:).

Davy davy davy!!! Grrr! Ako len nelubim predieranie sa zastupmi ludi. Ziarovky mam, cakam v rade. Pokladnicka je evidentne vystresovana na smrt:).Platim a zazelam jej pekny den- udivene sa na mna pozrie a usmeje. Podakuje sa a myslim, ze jej trocha odlahlo. Zaujimave, uz sa necitim tak otrasne v tychto davoch. Este zbehnem do TKMaxx, kupim mojim chalanom ruksaky, lebo za 12 dni idu aj s rodicmi do Australie. Pokyny som mala presne- ruksaky vyhovuju a tak sa spokojne vraciam na busovu zastavku.

Zacina mierne poprchat, co ma trosku znervoznuje. Dufam, ze bus pojde nacas. Hahaha, snivajte s nami, dnes sa menili busove poriadky a zrovna moj bus ide o tridsat minut neskor. Lenze to zistim az po tridsiatich minutach mrznutia na zastavke. Fuka vietor a dazd sa meni na mrznuce krystaliky. Stiahnem si kapucu hlbsie do cela, takze vyzeram ako prstenovy prizrak:), ale netrapi ma to. Tato zima sa zadiera az pod kozu.

KONECNE! bus je tu, vystupujem pri mojej ulici. Uz len desat minutova prechadzka k domu, priechod tmavou prijazdovou cestickou (nanestastie, lampicky nam niekto vtipne ukradol), odomykanie dveri...HURAAA teplo!

Suhrn vyjazdu do vonkajsieho sveta: vcelku som to prezila bez vacsej ujmy. Prsty mi neodmrzli, tak som bola schopna splodit tento clanocek. "Zachranne pesnicky" som pocuvala iba pri cakani na bus, lebo ked fuka silny vietor a je mi zima, nie som zrovna ten najlepsi spolocnik na diskusiu.

I ked je tma uz o stvrtej, nic to neubera na skutocnosti, ze vonku to musi byt zle. Co vsetko zmoze pozitivna motivacia!:) Okrem toho, v tme lepsie vyniknu svetielka, ktorymi su vyzdobene ulice, lepsie sa vonaju vone z vianocnych trhov, v zime lepsie chuti horuca gofri palacinka... Hm, asi som sa so zimou celkom zmierila:).

:)