tweety

Zacalo to v autobuse (alebo Mestskej Hromadnej Doprave). Autobusar na mna zmurkol, co ma pobavilo a zmurkla som mu naspat:).Chichi, pekne. Opatrnym balansom som vysla po schodoch, potom skoro rozbila hlavu o predne sklo:), lebo autobus zacal zrychlovat. Hm, hm, hm... Az po zeleznicnu stanicu som sa usmievala, i ked mi hrca na hlave velmi na krase nepridava.Avsak to bolo velmi vtipne.

Samozrejme, ze po dorazeni na zeleznicnu stanicu som zistila, ze vlak odchadza uz o dve minuty, takze som absolvovala rychly sprint na nastupisko cislo 2. Potom sa predierala zastupom ludi k vlaku a vo vlaku sliapla prinajmensom siestim ludom na nohu, kym som sa dostala k svojmu sedadlu. Osobitnym sarmom som vyhodila mladeho cernocha, ktory nerozpraval po anglicky, ale po francuzsky. Nastastie  moja francuzstina sa neobmedzuje len na "merde" alebo veticku sleciniek z Moulin Rouge. Kazdopadne, rezervacny listok je zrozumitelny:). Najskor som zacala citat Men in Arms, ale po obhliadke ostatnych cestujucich sa mi pozorovanie ludi zazdalo prinajmensom tak zaujimave, ak nie zaujimavejsie ako citanie knihy. Chlapik na naprotivnom sedadle vyzeral ako pravy mafian. Cierny dlhy kabat, klobuk, cerveny karafiat v gombikovej dierke a biely sal. Dokonca mal cierne kozenne rukavice. Ked vystupoval, spod sedadla si vybral cierny kozenny kufrik. Neuveritelne, ako v knihe. Lenze ako vystupil, zrazu mi odisiel vhodny objekt na pozorovanie. Na dalsej zastavke nastupila matka s vrieskajucim potomkom, neurciteho veku, ktory ma donutil nasadit si na usi sluchadla a izolovat sa od sveta. Na dalsich 30 minut cesty.

Po presadnuti do dalsieho autobusu- medzi mestom a dedinou, kam som mala namierene- som zistila, ze spolucestujuci su farmari, rozpravajuci sice po anglicky, ale s nejakym velmi nezrozumitelnym dialektom. Takze som sa tvarila, ze nerozumiem. Po chvilke si slecna vedla mna, le tak pre seba, povedala: "Preboha, nech uz zmlknu. Toto sa neda pocuvat!". Ano, v autobuse, smerujucom do mestecka, kde lisky davaju dobru noc, sedela Slovenka, z Kosic. Juchuchuchu. Zvysok cesty sme pretarali na rozne temy:).

Navecer som sa vracala opat vlakom, tentokrat so spolucestujucim Richardom z Birminghamu. Mlady muz mal silny skotsky prizvuk, ktory obcas sposoboval nedorozumenia a spomalenie nasej, vcelku plynulej a prijemnej konverzacie. Nutne je poznamenat, ze bol velmi vzhladny:) a sympaticky. Postrehol, ze ludia cez ulicku sa rozpravaju po polsky a spytal sa ma, ci im rozumiem a ci som tiez Polka. Chvilku som ich pocuvala, a clovek nemusi byt z Polska, aby porozumel nadavky. Najma ak dani jedinci pouzivaju najma anglicke a univerzalne nadavky. Zaprela som. POvedala som, ze sice som zo Slovenska, ktore je v podstate sused Polska, nerozumiem im ani slovo. Vseobecne je totiz povazovane (aspon v Leicestri), ze Polky su "lahsie" dievcata. Akakolvek  zmienka, ze mam nieco co i len spolocne s Polskom ( napr. lubim Krowky:) ), okamzite zo mna robi ...hm.Je lepsie sa toho vyvarovat.

Ku knizke som sa uz nevratila. Ved co, mozem ju docitat aj doma, v pohodli izby:). A dokazala som, ze cestovanie nemusi byt zarucena nuda, i ked cestujete sami. Najlepsie je dat sa do reci s nahodnym spoluprisediacim. Byt inteligentny a vtipny. Ludia sa povacsine poceste vlakom / busom/ lietadlom nudia k smrti. Takze pravdepodobne usmievajuceho sa spolusediaceho uvitaju:). Budem moju teoriu testovat v lietadle za 13 dni.

:)